Muž splodený počas znásilnenia poďakoval svojej matke za to, že zamietla potrat. Otázkou nie je, kedy začína život, ale či sa oplatí zaň bojovať.
Christian nemusel byť vôbec prítomný na diskusii a jeho hlas by nemusel nikto počuť. Ale jeho matka, ktorá ho porodila vo veľmi mladom veku, neváhala pokračovať v tehotenstve. Svojho syna však nechala adoptovať.
Christian vždy vedel, že bol adoptovaný, ako nedávno povedal argentínskemu kongresu, keď sa zúčastnil diskusie o legalizácii potratov. Ako mu pribúdal vek, cítil potrebu nájsť a spoznať svoju biologickú matku. Vo svojich 15 rokoch našiel obálku s informáciami o jeho adopcii a prvýkrát zistil, ako sa volá jeho matka. Jeho adoptívni rodičia túto informáciu pred ním nikdy neskrývali. Chlapec sa nikdy ani nepýtal. Matku nebolo v tom období ľahké hľadať. Neexistovali žiadne sociálne médiá a okrem toho žil ďaleko od Buenos Aires, kde žila.
O niekoľko rokov neskôr po tom, čo sa oženil, ju opäť vyhľadal a tentoraz bol úspešný. Dozvedel sa, že jeho matka prišla do Buenos Aires vo veku 12 rokov, ale ako mladá dievčina ju veľakrát fyzicky zneužívali. Uplynulo viac ako 20 rokov od chvíle, keď boli obaja spolu v nemocnici pred jeho adopciou. Hovorili po telefóne a dohodli sa, že sa stretnú v nákupnom centre. V prvých minútach rozhovoru bolo ticho, až kým Christian nabral odvahu a povedal: “Chcem, aby si vedela, že som ťa hľadal, aby som ti povedal, že ti ďakujem, pretože si ma nenechala potratiť.” V tom momente zaplavili jeho matku slzy. A ona mu povedala: “Myslela som na teba každý deň svojho života.”
Christian pokračoval vo svojom prejave pred argentínskym kongresom: “Chcem vám povedať, že bez ohľadu na to, že by mi darovala život, alebo by sa rozhodla ísť na potrat, nič by sa nebolo nezmenilo – vždy by bola premýšľala o svojom dieťatku – a to každý deň svojho života. A to je ten dôvod, prečo matka, ktorá ide na potrat, nemôže nikdy prestať myslieť na svoje dieťa. Nikdy nemôže prestať myslieť na toho malého človiečika, ktorý sa utvoril v jej lone. Viem, že mnohé ženy otehotnejú počas násilneho sexu alebo iným spôsobom… Snažím sa len vcítiť do myslenia budúcich matiek. Nikdy však nebudem schopný poznať bolesť, smútok a prázdnotu, ktoré spôsobujú tieto situácie. Ale určite viem, čo znamená mať radosť zo života, byť schopný pomôcť niekomu inému, dať niekomu nádej alebo objať toho, ktorý takéto nikdy necítil. Viem, že moja matka mala právo – ako iní hovoria – aby ma nechala potratiť alebo žiť,” povedal Christian.
“Otázkou nie je, kedy začína život, ale či sa oplatí zaň bojovať. Dovoľme všetkým ostatným deťom, aby sa narodili, tak ako aj mne bolo dovolené, aby som sa narodil, pretože inak by som bol býval len ďalším potrateným dieťaťom. Chcem vám povedať, že príbeh, ktorý začína tak smutne s bolesťou a nespravodlivosťou, môže byť v rukách Boha dokonalej lásky krásnym príbehom, o ktorom sa oplatí hovoriť.”
Christian bol jedným zo 16 ľudí, ktorí hovorili “v prospech” života počas verejnej diskusie o legalizácii potratov v Argentíne. Bohužiaľ, len niekoľko kongresmanov sa skutočne zúčastnilo zasadnutia. Kresťanské posolstvo je však stále jednou z veľkých nádejí.
zdroj: Aleteia
Tip na knihu: V osídlach smrti, Bohom vyslobodená, Odvážna v Bohu. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.