Znamenie kríža je jednoduché gesto, no hlboké vyjadrenie viery pre katolíckych aj pravoslávnych kresťanov. Pre nás katolíkov je to niečo, čo robíme, keď vstupujeme do kostola, po tom, čo prijmeme Eucharistiu, pred jedlom a vždy, keď sa modlíme. Čo presne však robíme, keď robíme znamenie kríža?

Týchto 21 vecí: 

Modlíme sa

Svoje modlitby začíname a končíme znakom kríža. Možno si neuvedomujeme, že toto znamenie je samotné modlitbou. Ak je modlitba vo svojej podstate „nasmerovaním mysle k Bohu“, ako to povedal sv. Ján Damascénsky, potom sa znak kríža určite takto môže vnímať. „Žiadne prázdne gesto, ale znamenie kríža je silná modlitba, ktorá zapája Ducha Svätého ako božského Obhajcu a Sprostredkovateľa nášho úspešného kresťanského života,“ píše Bert Ghezzi.

Otvárame sa milostiam

Ako sviatostné znamenie je pre nás kríž znamením prípravy na prijatie Božieho požehnania a podľa Ghezziho dostávame dispozíciu spolupracovať s Jeho milosťou. 

Posväcujeme deň

Opakovane v kľúčových okamihoch každého dňa posväcuje znamenie kríža celý náš denný život. „Pri každom kroku a pohybe, pri každom vchádzaní a vychádzaní, keď si obliekame šaty a obúvame topánky, keď sa sprchujeme, sedíme pri stole, rozsvecujeme lampu, sedíme na gauči, v aute, vo všetkých bežných skutkoch každodenného života môžeme zanechať stopy kríža na vlastnom tele,“ napísal Tertullian.

Odovzdávame samého seba Kristovi

Keď pohybujeme rukami smerom z čela k srdcu a potom k obom ramenám, prosíme o Božie požehnanie pre našu myseľ, záľuby, túžby a pre naše vlastné telá. Inými slovami znamenie kríža nás s telom, dušou, mysľou a srdcom odovzdáva Kristovi. Teológ 20. storočia Romano Guardini povedal: „… nech ono (znamenie kríža) pretrvá v celom vašom bytí – v tele, duši, mysli, myšlienkách, pocitoch, vašich skutkoch i ničnerobení. Podpisom kríža sa posilníte a zasväcujete celou silou Kristovi v mene trojjediného Boha.“

Pripomíname si vtelenie

“Naše prežehnanie začína úkonom ruky zhora dole, od nášho čela až po hruď, pretože Kristus zostúpil z neba na zem,“ napísal pápež Innocent III. vo svojich pokynoch, ako sa správne prežehnať znamením kríža. Pritom držíme dva prsty pohromade buď palec s prstom alebo prst s ukazovákom – to predstavuje dve Kristove podstaty.

Pripomíname si utrpenie nášho Pána

V zásade si pri znamení kríža spomíname na Kristovo ukrižovanie. Táto spomienka sa prehĺbi, ak si pravú ruku otvoríme a všetkými piatimi prstami vytvoríme znamenie – zodpovedajúce Kristovým piatim ranám.

Vzývame Najsvätejšiu Trojicu

Zvolaním mena Boha Otca, Syna a Ducha Svätého potvrdzujeme našu vieru v trojjediného Boha. Podľa pápeža Innocenta III. môže byť toto znamenie posilnené zložením troch prstov do jedného bodu.

Zameriavame vlastnú modlitbu na Boha

Jedným z pokušení v modlitbe je oslovovať Boha a pritom si ho predstavovať ako nejakého muža, nášho známeho či nejakého kozmického džina, atď. Ak to tak je, potom naša modlitba je skôr stretnutím so sebou samým než so živým Bohom. Znamenie kríža nás podľa Ghezziho okamžite zameriava na pravého Boha: „Keď vzývame Najsvätejšiu Trojicu, zameriavame svoju pozornosť na Boha, ktorý nás stvoril, nie na Boha, ktorého sme si vytvorili my sami. Odsuňme naše vlastné obrazy nabok a adresujeme svoje modlitby Bohu, ktorý sa zjavil ako Otec, Syn a Duch Svätý.“

Uznávame rovnosť Syna a Ducha

Sv. František Saleský hovorí: “Pri prvom zdvihnutí ruky na čelo si pripomíname, že Otec je prvou osobou Trojice. Znížením ruky vyjadrujeme, že Syn vychádza z Otca. A končiac Duchom Svätým naznačujeme, že Duch vychádza z Otca aj zo Syna.”

Vyznávame našu vieru

Potvrdením našej viery vo vtelenie, ukrižovanie a v Najsvätejšiu Trojicu činíme akési malé vyznanie viery slovami a gestami a ohlasujeme základné pravdy viery.

Vzývame Božie mená

V Písme nesie Božie meno veľkú moc. V liste Filipanom 2,10 nám Svätý Pavol hovorí, „aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí.“ A v Jánovi 14,13-14 sám Ježiš hovorí: „A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“

Prežehnaním sa ukrižujeme spolu s Kristom

Každý, kto chce nasledovať Krista, musí „zaprieť samého seba“ a „vziať si svoj kríž“, ako povedal Ježiš učeníkom v Mt 16, 24. „Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý na kríž.“ píše sv. Pavol v Galaťanom 2,19. „Potvrdením znamenia kríža dávame naše áno tomuto stavu učeníctva,“ píše Ghezzi.

Prosíme o podporu v našom utrpení

Keď rukami križujeme naše ramená, prosíme Boha, aby nás „… podporoval a aby nás podopieral v našom utrpení,“ píše Ghezzi.

Nanovo potvrdzujeme vlastný krst

Podľa tých istých slov, ktorými sme boli pokrstení, je “… znamenie kríža zhrnutím a opätovným prijatím nášho krstu,“ povedal kedysi kardinál Jozef Ratzinger.

Odvraciame kliatby

Podľa sv. Františka Saleského nám má znamenie kríža pripomenúť odpustenie hriechov a odvrátenie pádu prechodom z ľavej strany kliatby napravo k požehnaniu. Pohyb zľava doprava znamená aj náš budúci prechod od súčasného utrpenia k budúcej sláve, rovnako ako aj Kristus prešiel zo smrti do života a zo záhrobia do raja (podľa pápeža Innocenta II.) 

Premieňame sa na Kristov obraz

V 3 kapitole Listu Kolosanom používa svätý Pavol obraz odevu na opis toho, ako sa naše hriešne povahy menia v Krista. Mali by sme si vyzliecť staré ja a obliecť si seba, „toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril.“ hovorí Pavol. “Cirkevní otcovia videli medzi týmto veršom a Kristovým vyznaním spojenie, pričom učili, že zbavenie našej starej prirodzenosti pri krste a obnova do nového človeka má účasť na Kristovom obnažení počas jeho ukrižovania,“ píše Ghezzi. Z toho vyvodzuje záver, že môžeme vnímať znamenie kríža ako „náš spôsob účasti na Kristovom obnažení počas ukrižovania a jeho oblčenie do slávy pri jeho zmŕtvychvstaní. Pri znamení kríža sa teda úplne stotožňujeme s celou udalosťou ukrižovania – nie len tých častí, ktoré chceme prijať alebo ktoré sú príjemné pre naše zmysly.

Označujeme samých seba Kristovým znakom

Slovo znamenie sa do starovekej gréčtiny prekladalo ako sphragis, čo podľa Ghezziho bolo aj známkou vlastníctva. “Napríklad pastier označil svoje ovce za svoj majetok značkou, ktorú nazval ‘sphragis’,” píše Ghezzi. Keď robíme znamenie kríža, označujeme sa značkou Krista, nášho pravého pastiera.

Sme Kristovou armádou

Sfragis bol podľa Ghezziho aj výraz pre meno generála, ktorého meno si jeho vojaci nechali vytetovať na ramená. Aj toto je výstižnou metaforou pre kresťanský život: môžeme sa porovnať s ovcami v zmysle nasledovania Krista ako nášho pastiera, no rovnako nie sme povolaní byť hlúpymi ovcami. Namiesto toho sme povolaní byť Kristovými vojakmi. Ako napísal sv. Pavol v Liste Efezanom 6, „Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“

Zaháňame diabla

Znak kríža je jednou zo zbraní, ktoré v tejto bitke s diablom často používame. Ako vyhlásil stredoveký kazateľ Aelfric: „Muž môže nádherne mávať rukami bez zmyslu a požehnania, pokiaľ neurobí znamenie kríža. Ale ak tak urobí, diabol sa hneď vystraší práve kvôli tomu víťaznému znaku.“ V ďalšom výroku, ktorý sa pripisuje sv. Ján Chryzostomovi, sa hovorí: “… démoni utekajú pred znamením kríža. Boja sa ho, pretože ním boli porazení.“ 

Označujeme sa pečaťou Ducha Svätého

V Novom zákone sa slovo sphragis, ako sme uviedli vyššie, tiež niekedy prekladá ako pečať. V 2. liste Korinťanom 1, 22 nám Svätý Pavol píše: “A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.” Keď robíme znamenia kríža, opäť sa označujeme pečaťou Ducha a prosíme o Jeho mocný zásah do našich životov.

Svedčíme ostatným

Znamenie kríža vo forme gesta prežehnania, ktoré často konáme na verejnosti, je jednoduchým spôsobom, ako ostatným svedčiť o našej viere. Nehanbime sa teda priznať sa k Ukrižovanému. Sv. Cyril Jeruzalemský napísal: “Nech je kríž našou pečaťou v odvahe učinenou prstami na čele a na všetkom; na chlebe, ktorý jeme, na pohároch, z ktorých pijeme, v našich krokoch, pred spaním, keď si líhame a vstávame, keď sme na ceste aj keď stojíme.“

zdroj: Epicpew

Tip na knihu: Svätá Monika: Moc vytrvalej modlitby, 61 minút k zázraku, Modlitby za uzdravenie a oslobodenie rodín. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.