Smútok, zmätenosť, dezorientácia, tma, hnev a často trpkosť- všetky tieto slová opisujú dušu, ktorá žije v stave smrteľného hriechu. V skutočnosti Ježiš hovorí, že hriech je otroctvo. (Jn 8)

Vo filme The Mission (Misia), kde hrá aj svetoznámy herec Robert de Niro, jedna z postáv činí za vraždu svojho brata pokánie – nesie ťažký náklad železa. Spoločnosť mu robí jezuitský kňaz (Robert de Niro). Kdekoľvek sa pohol onen muž, ktorý sa dopustil bratovraždy, musel ťahať so sebou túto ťažkopádnu batožinu priviazanú o vlastné telo. Po mnohých dňoch lezenia či schádzania dokončil muž svoje pokánie. Na znak ukončenia pokánia sa kňaz priblížil k hriešnikovi a ostrým nožom odrezal batožinu, ktorá padla z vrchu hory až na jej dno – hriešnik zažil slobodu!

Tento úryvok z filmu zobrazuje v jednej grafickej scéne mocný obraz o tom, čo je v našom živote hriech, ale aj silné účinky v duši hriešnika, ktorý sa kajá a vracia sa späť k Bohu prostredníctvom dobrej sviatostnej spovede. Jedným z dôsledkov hriechu je človek zviazaný jeho otroctvom. Je to akoby sme niesli ťažkú váhu, kamkoľvek ideme. Náklad sa stáva ťažším a ťažším až do momentu, keď nie sme schopní túto ťarchu uniesť. Ale potom príde chvíľa transformácie – sviatosť zmierenia. Dobre pripraveným, čestným a úprimným vyznaním hreicho sú prelomené všetky hriešne väzby a človek zažíva pocit oslobodenia – slobodu Božích synov a dcér.

Milosrdenstvo a spoveď

Svätý pápež Ján Pavol II., svätá Faustína Kowalská a učiteľ Cirkvi svätý Tomáš Akvinský jednomyseľne súhlasia s tým, že milosrdenstvo je najväčším atribútom v srdci Ježiša Krista. Ono je nekonečnou láskou Boha, ktorá odpúšťa hriešnikovi. Existuje množstvo postupov (spytovaní svedomia), ktoré nás dokážu pripraviť na spoveď. K dispozícii sú rôzne brožúry o desiatich prikázaniach či knihy napísané na tému sviatosti zmierenia. Tu však nestačí hovoriť len o mnohých úžasných účinkoch u človeka, ktorý si vykoná dobrú spoveď. Tento krátky článok sa zameria na desať povznášajúcich účinkov v duši kajúcnika po dobre vykonanom sviatostnom zmierení sa s Bohom.

1. Uzdravenie

Špecifikom sviatosti zmierenia je uzdravenie. Ježiš je Boží lekár. Hriech je zranenie duše! To, čo je rakovinou, malomocenstvom a chorobou pre telo, je hriech pre dušu. Vždy, keď sa dobre vyspovedáme, Ježiš Božský lekár sa svojou jemnou a milujúcou rukou dotýka našej duše a vylieva svoju vzácnu Krv na zranené miesta. A tam je uzdravenie.

Počas svojho verejného života uzdravil Ježiš mnoho slepých, hluchých, nemých, ochrnutých. Dokonca vzkriesil k životu aj mŕtvych. No i naďalej prostredníctvom svojho tajomného tela – Cirkvi pokračuje v uzdravovaní svojich chorých údov cez kňazov v spovednici. Teda je pravda, že Ježiš nás stále zachraňuje a uzdravuje! Práve teraz chce Ježiš uzdraviť všetky naše rany.

2. Vyslobodenie z otroctva

Ako sme vyššie uviedli, v scéne z filmu Misia je hriech zobrazený ako vnútorné otroctvo. Spoveď zvráti toto otroctvo a vydobyje skutočnú slobodu – slobodu synov a dcér Božích. Aby sme prelomili putá našich minulých zlých návykov, silných závislostí, zlých podnetov a skutkov, potrebujeme silný prostriedok. Tento prostriedok dosiahneme priamym kontaktom s Ježišovou Krvou vyliatou na Kalvárii. Tu sa odohral prvý Veľký piatok a každá duša, ktorá si dobre vykoná sviatosť zmierenia, má možnosť očistenia sa skrze Ježišovu Krv vyliatu na Golgote. Môžeme sa vydesiť fyzickým otroctvom a všetkým, čo hriech so sebou prináša. Nemali by sme mať teda ešte väčšiu odvahu a odpor voči vnútornému otroctvu hriechu a hľadať čo najskôr slobodu? Prečo sa neoslobodíme zmierením sa s Bohom?

3. Zo zmätku k pokoju

Ďalším negatívnym účinkom života v hriechu je skutočný nedostatok pokoja. Hriešna duša žije v stave neustáleho zmätku. Svätý Augustín definuje pokoj ako “tichý poriadok”. Hriech je úplná porucha (podobná Babylonskej veži). Dobrá spoveď je opísaná slovami svätého Ignáca: “Upratať neupratané”. Preto ak naozaj chceme zažiť hlboký pokoj vo svojej duši, prečo sa nepokúšať urobiť to najlepšie vyznanie hriechov v živote? Náš nepokoj odíde akoby na objednávku!

4. Sloboda od vedomia plného viny

Žiť s vinou je naozajstné peklo na zemi! Mnohí sa môžu zblázniť alebo ich táto situácia môže priviesť k samovražde – a to len kvôli svedomiu naplneného vinou. V divadelnej hre Lady Macbeth môžeme vidieť, ako si hlavná protagonistka neustále umýva ruky. Bola to nevedomá túžba byť oslobodený od viny krviprelievania a vraždy. Nemohla žiť s takým čiernym svedomím, ktoré sa nakoniec premenilo na morálnu popravu. Z tohto dôvodu Shakespeare povedal istú pravdu:”Svedomie nás zbavuje zbabelcov.“

Môže sa samozrejme stať, že mnohí ľudia siahnu po liekoch či pilulkách, aby sa pokúsili upokojiť a potlačiť pocit viny, ktorý nesú vo svojom svedomí. Ale prečo neskúsiť spoveď a zažiť čistotu nevinného svedomia? Nikdy pritom nezabudnime, že je zadarmo! Neexistujú žiadne negatívne vedľajšie účinky, ktoré pri užívaní liekov často vznikajú.

5. Radosť: Radujme sa v Pánovi

Svätý Tomáš Akvinský uvádza, že všetci ľudia cítia povolanie k šťastiu alebo k radosti. Ak sa pozeráme okolo seba – v práci, v škole, na ceste alebo na diaľnici, môžeme si všimnúť príliš často akési nepríjemné či smutné prostredie. Prečo je to tak, ak sú všetci povolaní žiť v radosti? Dôvodom je, že mnohí hľadajú radosť na nesprávnom mieste. Napriek tomu veľa ľudí si zamieňa pôžitok s radosťou.

Pôžitok si môžeme kúpiť, ale radosť je ovocím Ducha Svätého. Hriech produkuje smútok v duši. Len Boh nám môže dať skutočnú radosť. Z tohto dôvodu nám svätý Pavol pripomína: “Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!” (Flp 4, 4). Panna Mária vo svojom chválospeve Magnificat opakuje tie isté pocity:”Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.” (Lk 1, 46)

Kňazi môžu zažiť situáciu, keď je dieťa čakajúce na svoju prvú spoveď naplnené strachom a úzkosťou. Po vyznaní opúšťa spovednicu v radosti. Ak chce človek prežívať neustálu radosť, prečo nepristupovať k spovedi častejšie?!

Tipy na knihy:

6. Veľkonočné tajomstvo: od smrti k životu

Ak upadneme do nešťastia spáchaním smrteľného hriechu, stratíme milosť Božiu a jeho priateľstvo. Avšak nikdy by sme sa nemali upadnúť do zúfalstva – to je horší hriech! Podobne ako márnotratný syn mali by sme sa vrátiť do domu nášho milujúceho Otca a utekať do Jeho milujúcej náruče a on nám odpustí. Svätá Terézia z Lisieux odvážne povedala, že aj keby spáchala všetky hriechy sveta, hneď by bežala do otcovho náručia a dôverovala by mu! Otcove ruky sú ako výťah do neba! Veľký svätý Augustín, ktorý žil hriešnym životom na začiatku tridsiatych rokov, uviedol, že dobrá spoveď je Lazarov zážitok. Ak si spomenieme v Evanjeliu sv. Jána v 11. kapitole, Lazár zomrel. Ježiš ho však vzkriesil z mŕtvych tým, že ho zavolal z hrobu po tom, čo tam bol pochovaný už štyri dlhé dni. Ak si vykonáme dobrú spoveď, aj nás Ježiš zavolá opustiť hrobku našich hriechov a vrátiť sa k životu v milosti!

7. Liečba a preventívna medicína

Vyznanie je ako liek, ktorý lieči rany našej duše (ako je uvedené v prvom dôvode). Spovedanie však môže slúžiť ako prostriedok na zabránenie pred budúcim pádom. Ak spáchame smrteľný hriech, mali by sme čo najskôr pristúpiť k spovedi. Avšak časté vyznanie dokonca i drobných hriechov môže slúžiť ako prostriedok na zabránenie pádu do duchovnej choroby, ktorú nazývame hriech! Všetci vieme zo skúseností, že je lepšie zabrániť pádu než liečiť!

8. Zákon pokory k rozdrveniu pýchy

V dôsledku prvého hriechu sme všetci nakazení hriechom pýchy a často sme motivovaní pýchou a životom podľa seba. Dobrá spoveď nám môže pomôcť rásť v tej cnosti, ktorá je základom svätosti a potechou u Boha – a tou je pokora.

V Denníčku sv. Faustíny zjavil Ježiš tri základné vlastnosti dobrej spovede: priehľadnosť (úplná úprimnosť), pokora a potom poslušnosť spovedníkovi, ktorý zastupuje Krista. Je dôležité, aby sme si konečne priznali, že nevyznávame hriechy nášho manžela/manželky, suseda alebo iných. Ani by sme nemali racionalizovať, ospravedlňovať či prehliadať vlastné hriechy. Skromnosť znamená, že všetko hovoríme presne tak, aké to je.

9. Vzrastať v sebapoznaní

Ďalším obrovským požehnaním, ktoré plynie zo zodpovedne pripravenej a dobre vykonanej spovede, je vzrast v poznávaní seba samého. Grécky filozof Socrates vyhlásil: “Nemá cenu žiť život, ktorý nie je skúmaný.” Pozoruhodný historik dodáva v ďalšom výroku: “Ten, kto nepozná vlastnú históriu, je odsúdený k opakovaniu tých istých chýb.” Ignaciánska spiritualita neustále trvá na dôležitosti seba-poznávania, vedomie samého seba, poryv ducha v živote človeka.

Svätý Ignác tvrdil, že človek by nikdy nemal odložiť každodennú examen modlitbu, ktorá je zameraná na sebapoznanie a uvedomenie si stálej prítomnosti Boha v našom živote. Z tohto dôvodu mali Otcovia púšte krátku, ale veľmi dôležitú axiómu (tvrdenie): poznať svoje ja. Osoba, ktorá dôsledne skúma svoje svedomie, dobre si vykonáva spovede a pravidelne komunikuje s kňazom – svojím spovedníkom, môže úprimne rásť v sebapoznaní. Ak poznáme svoje dobré cnosti a aj hriechy, môžeme sa vyhnúť pádu do mnohých budúcich hriechov a budúcim tragédiám!

10. Úprimné a účinné sväté prijímanie

Ďalším mimoriadne dôležitým účinkom dobrej spovede je účinné a vrúcne prijaté sväté prijímanie. Tieto dve sviatosti, ktoré by sme mali často prijímať, sú úzko prepojené.

Na vykreslenie stačí jednoduchá analógia: predstavme si sklo na okne domu. Ak si nenájdeme čas vyčistiť ho za viac ako rok, môžeme vidieť, že sa zdá zrazu akési rozmazané a ušpinené od prachu, nečistôt – jednoducho znečistené prostredím. Príde však deň, keď sme sa rozhodli vyčistiť dom a na zozname sa nachádza umývanie okien. Pôjdeme do obchodu a zakúpime si nejaký nejaký prípravok – silný a účinný sprej na umývanie okien. Prípravok nastriekame na okno, pretrieme suchou utierkou, utierame a utierame. Čo si všimneme? Okno je tak jasné, že vidíme slnečné svetlo ďaleko lepšie prenikať dovnútra domu. Predtým bolo okno polopriehľadné, teraz je úplne priehľadné a všetko svetlo slnka môže preniknúť a zaplaviť našu izbu! To isté možno povedať o našej duši, ktorá je ako okenná tabuľa. Hriechy poškvrňujú, pošpiňujú a zabíjajú dušu. Spoveďou je takáto poškvrnená duša očistená vzácnou krvou Baránka Božieho, ktorý sníma hriechy sveta. Duša sa stáva čistou a priehľadnou. Keď potom duša prijíma Ježiša vo svätom prijímaní, Ježiš, ktorý je skutočným svetlom sveta, v nás exploduje a začne vyžarovať svetlo ako atómová bomba. Pravé svetlo Jeho prítomnosti zaplavuje celú miestnosť duše. Po tom, čo Ježiš tvrdil o sebe, že je Svetlom sveta, povedal: “Vy ste svetlo sveta.” (Mt 5, 14) Potom konečným výsledkom častého a dôstojného prijímania týchto dvoch sviatostí je svätosť. A tak sme schopní poslúchať a uplatňovať Ježišov príkaz: “Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.” (Mt 5,48)

Na záver

Svätý pápež Ján Pavol II. raz povedal túto poznámku vo vzťahu k Panne Márii a sviatosti vyznania: Mariánske svätyne – Lurdy, Fatima, Guadalupe a i. – sú duchovné kliniky. Inými slovami, ideme do Mariánskej svätyne, aby sme stretli Ježiša – náš Chlieb života v omši a svätom prijímaní, ale tiež sa stretávame s Ježišom, ktorý je lekárom nášho srdca, mysle a duše.

Obráťme sa na Pannu Máriu, ktorú nazývame aj “Matka milosrdenstva” a ve”Uzdravenie chorých”, aby nám pomohla žiť život na maximum častým pristupovaním k sviatosti zmierenia, k pravému obrazu milujúceho a milosrdného Srdca Ježišovho!

zdroj: CatholicExchange